Mozartov Koncert d mol, dokončený v roku 1785, sa radí k skladateľom najhlbšie prežitým dielam. Hudba upúta svojím dramatickým charakterom prejavujúcim sa v prudkých synkopách, nepokojných, prerývaných rytmoch, chromatike a náhlych dynamických zmenách. Vášnivé a patetické momenty koncertu nadobúdajú až romantické črty, čo podčiarkuje aj symfonický charakter partitúry. Jeho prvá časť prináša dramatické dialógy sólistu s orchestrom, prostredná očarúva spevnou a dojemne plynúcou melódiou, kým záverečné finále prináša búrlivé vzplanutie.
Beethovenova Symfónia č. 5 c mol „Osudová“ je poslucháčsky dokonale zrozumiteľná aj preto, že jej hudobné formotvorné prostriedky sú limitované na minimum. Dielo je tak zároveň príkladom nedostižného majstrovstva motivickej práce. Z jediného motívu, skladajúceho sa iba zo štyroch tónov, vzniká úvodné Allegro a zároveň sa stáva hlavnou myšlienkou spájajúcou všetky štyri časti. Beethoven motív charakterizoval ako osud, ktorý klope na dvere. Dielo dokončil v roku 1808 a uviedol ho na slávnostnej akadémii spolu so Symfóniou č. 6, Klavírnym koncertom G dur a ďalšími dielami. Okamžite získalo obrovské uznanie aj vďaka hlbokým emocionálnym kontrastom hudby, citovosti a dramatickej výpovedi. Jasnosť Beethovenových myšlienok, formová jednoduchosť a osobitá, dovtedy nevídaná orchestrálna zvukovosť zabezpečili tejto symfónii popularitu.
