Kosice

Košice

Phone number

phone

Email

email

Website

website

facebook

twitter

instagram

youtube

wikipedia

Slovakia

Košice, Slovakia

National Theatre Košice

Opera Orchestra of the Košice State Theater

Choir ŠD Košice

Balet ŠD Košice

Spoluúčinkuje Detské operné štúdio Štátneho divadla Košice

Company

Approved

Národné Divadlo Košice (ex Štátne divadlo)

2023/24

2022/23

2021/22

2020/21

2019/20

2018/19

2017/18

2016/17

2015/16

2014/15

2013/14

2012/13

2011/12

2010/11

2009/10

2008/09

2007/08

2006/07

Organization contributor ID

include virtual contributors

2024/25

Pianist

Instrumentalist

Violinist

Cellist

Music arranger

Violist

Clarinettist

Flautist

Hornist

Oboist

Contrabassist

Organist

Bassoonist

Trumpetist

Percussionist

Harpist

Guitarist

Saxophonist

Trombonist

Harpsichordist

Accordionist

Tuba Player

Double Bass Player

Bassist

Recorder Player

Lutenist

Timpani

Harmonium Player

Bandoneón Player

Vibraphonist

Tenor Violinist

Theorbist

Mandoline Player

Ondes Martenot Player

Baroque Flutist

Cornettist

Baroque Oboist

Baroque Trumpetist

Mandolin Player

Violino Piccolo Player

Chalumeau Player

Guzheng Player

Pipa Player

Sitar Player

Oud player

Musette de cour Player

Viola Pomposa Player

Archlutenist

Bagpipe Player

Cuatro Player

Continuo

Sheng Player

Bass Clarinettist

Tabla Player

Viola d’amore Player

Hurdy-gurdy Player

Claves Player

Handpan Player

Bayan Player

Birbynė Player

Bombard Player

Dizi Player

Ney Player

Tárogató Player

Whistle Player

Haegeum Player

Kamancha Player

Kantele Player

Kora Player

Qanun Player

Euphonium Player

Synthesist

Gayageum Player

Suona Player

Composer

Conductor

Stage director

Librettist

Set designer

Costume designer

Choreographer

Dancer

Actor

Lighting designer

Chorus master

Video

Dramaturge

Translator

Sound designer

Répétiteur

Makeup artist

Executive producer

Musical Theater performer

Stage combat master

Stage manager

Hairstylist

Other

Narrator

Chorus

Puppeteer

Music Director

Orchestra

Stage technician

Vocal coach

Writer

Photographer

Illustrator

Teacher

Wig & Makeup Designer

Broadcasting

Chorus Director

Film director

Playwright

Writing and performance

Executive Production

Orchestra Operations

Grip

Stage Design

Extra

Stage musical director

Contralto

Singer

Mezzo-soprano

Bass-baritone

Tenor

Baritone

Countertenor

Bass

Soprano

Child vocalist

Spoken

Silent

Alto

Poet

State Theatre Košice, Tristan and Isolde, 2022

Od 22. septembra 2021 v Štátnom divadle Košice.Tvorca najväčších operetných stálic Čárdášová princezná a Grófka Marica, siahol na vrchole svojich úspechov po...

Emmerich Kálmán: VOJVODKYŇA Z CHICAGA - pozvánka

English

1. mája 2022 uplynulo 75. rokov od vzniku Národného divadla v Košiciach.

Národné divadlá v minulosti reprezentovali scény, ktorých úlohou bolo uvádzať diela národného charakteru v jazyku príslušného národa. V Európe vznikali od konca 18. storočia a mali prekonať medzeru medzi dvornými a ľudovými divadlami. Príslušnosť k spoločenstvu jazyka tu stála nad príslušnosťou k stavu alebo štátnou príslušnosťou.

Pôvodná myšlienka národného divadla vznikla v nemeckých krajinách a pri jej zrode stáli Friedrich Schlegel a Friedrich Schiller. V dobe nezjednoteného Nemecka bolo ich ideou najmä uvádzanie diel v nemeckom jazyku a kultivovanie ducha prostredníctvom nemeckých hier a opier, ktoré považovali za protiváhu dramatických a operných diel francúzskej a talianskej proveniencie, keďže práve tie sa v danom období tešili veľkej obľube v aristokratických kruhoch. Ich snahou nebolo vytvorenie jedného reprezentatívneho „Národného divadla“ v rámci Nemecka. Niektoré národné divadlá v priebehu dejín zanikli (Hamburg, Viedeň), niektoré existujú dodnes – Nationaltheater Mannheim, Nationaltheater Weimar, Nationaltheater München (ako budova – dnes sídlo Bavorskej štátnej opery).

V slovanských a vo viacerých východoeurópskych krajinách, ktoré nemali vlastný štát, bola v 19. storočí trochu odlišná situácia. Úsilie o založenie národného divadla (divadiel) predstavovalo pre tieto národy politickú skúsenosť a tiež zápas spoločnosti o národnú identitu a slobodu. V tejto súvislosti treba rozlišovať medzi vznikom národných divadiel ako súborov a národných divadiel ako inštitúcií, resp. budov. V priebehu 19. storočia tak postupne vznikali národné divadlá vo Varšave, Budapešti, Bukurešti, Belehrade, Prahe, Záhrebe, Ľubľane atď.

V tejto súvislosti stojí za zmienku skutočnosť, že prvé slovenské divadlo, ktoré nieslo vo svojom názve slovo „národné“, bolo tzv. Slovenské národné divadlo nitrianske v Sobotišti založené štúrovcami, ktoré položilo základ rozvoja ochotníckeho divadla na Slovensku.

Situácia na Slovensku bola po vzniku Československej republiky v roku 1918 do istej miery odlišná. Keďže do tohto obdobia na našom území neexistoval profesionálny slovenský divadelný súbor, k jeho vzniku napomohol nielen vzor českého profesionálneho divadelníctva, ale aj priama pomoc zo strany českých divadelníkov. V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave a v roku 1924 Východoslovenské národné divadlo v Košiciach. Treba pripomenúť, že vznikli v dvoch najväčších slovenských mestách, v ktorých dovtedajší prevládajúci národný a kultúrny element bol neslovenský a divadelné budovy boli zriadené a fungovali pod maďarskou kuratelou – v Bratislave ako Városi színház (Mestské divadlo) a v Košiciach už vtedy ako Nemzeti színház (Národné divadlo).

Po horthyovskej okupácii v rokoch 1938 – 1945 bolo v Košiciach obnovené najskôr Východoslovenské národné divadlo a od roku 1947 Národné divadlo v Košiciach.

Riaditeľ divadla, Janko Borodáč, mal ambíciu budovať košické divadlo, aj s ohľadom na historický kontext, nie ako regionálnu scénu, ale ako plnohodnotné národné divadlo.

V roku 1955, v období brutálnej komunistickej centralizácie (na Slovensku spojenej
s potláčaním tzv. buržoázneho nacionalizmu), bolo divadlo premenované na Štátne divadlo v Košiciach a tento názov nesie až na krátke prerušenie v deväťdesiatych rokoch, v období spojenia s divadlom v Prešove, v podstate dodnes.

Pripomeňme, že v roku 1955 boli v rámci Československa na „Štátne divadlo“ premenované aj divadlá v Brne a Ostrave, kde sa však po nežnej revolúcii vrátili k pôvodným názvom – Národní divadlo Brno v roku 1992 a Národní divadlo moravskoslezské v roku 1995. Tieto divadlá mali inak podobný historicky osud ako divadlá v Bratislave a Košiciach, keď sa po vzniku ČSR v roku 1918 etablovali ako národné fenomény v pôvodne nemeckých divadelných budovách.

V susedných krajinách (nám kultúrne a historicky blízkych) v súčasnosti existuje niekoľko národných divadiel súčasne: v Česku Praha, Brno a Ostrava, v Maďarsku Budapešť, Miškovec, Győr, Pécs a Segedín, v Chorvátsku Záhreb, Rijeka, Split, Varaždin a Osijek, v Slovinsku Ľubľana, Maribor a Nova Gorica, v Srbsku Belehrad a Nový Sad, v Rumunsku Bukurešť, Kluž, Jasy, Târgu Mureș, Temešvár, v Nemecku Mannheim, Weimar a Mníchov.

Z krátkeho historického exkurzu je zrejmé, že „Národné divadlo“ ako pojem predstavuje v dejinách rôznych národov typus divadla, jeho charakter a nie výsadu byť jediným a jedinečným reprezentatívnym kultúrnym stánkom národa, ako je to často mylne chápané na Slovensku. Národné divadlo nemá byť v tejto súvislosti iba akýmsi muzeálnym artefaktom, ale živou inštitúciou, ktorá si svoje meno musí každodennou prácou zaslúžiť – predovšetkým svojím umeleckým a spoločenským dosahom, rozvíjaním národného dedičstva, ale i konfrontáciou so súčasným umením a svetom.

Národné divadlá vďačia za svoje meno predovšetkým historickým podmienkam, v ktorých vznikli a významu, ktorý im je pripisovaný v rámci kultúrneho života národa, resp. jazykového spoločenstva.

Veľký český filozof Jan Patočka vo svojej stati K ideji národního divadla z roku 1968 na túto tému poznamenal: „Najít historický, jedinečný vlastní vztah k všeobecnému, aniž bychom si zakládali na tom, že je náš, specifický a jedinečný, a aniž bychom jej jako takový hledali. Jedině v takové podobě má pravost a postrádá vší nabubřelosti, neztrácí se v něm celá ona vážnost, bolest, trpělivost a práce toho, co je v něm negativního, vyhne se veškeré dělanosti, t. j. veškerému národnímu kýči. Neboť ten je neúmyslným, ale o to neklamnějším znamením národní a osobní malosti těch, kteří mu propadají.“

slovenčina

Národné divadlo Košice

Boli to dva krásne večery, strávené na premiérach koncertného uvedenia operety Čardášová princezná od Emmericha Kálmána v opere Národného divadla Košice 24. a 25. mája 2024. (...) Táto opereta, jedna z najobľúbenejších a najhrávanejších diel hudobnozábavného divadla vôbec a Emmericha Kálmána zvlášť, bola tentoraz v Košiciach uvedená koncertne, čo v súčasnosti nie je nič neobvyklé. Jej návrat do Košíc sa po niekoľkých celovečerných inscenáciách uskutočnil po prvý raz v tejto podobe. (...) Súčasné koncertné uvedenia vzbudili veľký záujem u obecenstva, čo dokumentovalo aj vypredané hľadisko a ohlasy po oboch večeroch, ešte búrlivejšie však druhom. (...) Partitúra Čardášovej princeznej samozrejme kladie veľké nároky na sólistov, ktorí v Košiciach (po prvýkrát) spievali text v pôvodnom nemeckom znení (libreto Leo Stein a Béla Jenbach) so simultánne prebiehajúcimi titulkami na displeji. (...) Rekonštrukcia spevného partu si samozrejme od sólistov vyžaduje disciplinovane sformovať svoj vokálny prejav v súlade s náročnosťou melodických línií a frázovania, ale aj výrazu, i keď celkový herecký prejav v tejto konštelácii musel ustúpiť. Sólisti si dali záležať na „chytľavosti“ všetkých piesní (árií), hoci závislosť na notovom zápise (pomôcka pri koncertnom speve), sa stala v niektorých prípadoch prekážkou spontánnejšieho prejavu. Vokálne majstrovstvo však napokon „malo navrch“ s presvedčivým akcentom na jasnosť melodických línií. Počúvať vstupnú pieseň Sylvy Za siedmimi horami svet je jeden kvet v žiarivom podaní Evy Katrákovej-Bodorovej vyvolávalo radosť, podobne ako spev sólistov pri interpretácii piesní a duetov. (To všetko láska..., Joj mama... Jaj, cica..., Šťastím spievam... a ďalšie). Z interpretácie všetkých sólistov, ktorými boli Juraj Hollý (Edwin), Aneta Hollá (24. 5.) a Silvia Ondočko (25. 5.) v role Stasi, Maksym Kutsenko (Boni), Marián Lukáč , (Feri) a s menšími vstupmi Mihály Podkopájev (Knieža Lippert-Weylersheim) a Kristián Guttek (notár Kiss), sálala veľmi pochopiteľná a sluchovo uchopiteľná radosť, ktorá je akýmsi spôsobom zakomponovaná aj do hudby. Ešte aj duet Spomínaš, ktorý pri rozchode spieva ústredná dvojica, i keď je nostalgický, zároveň veštil návrat šťastia. Z druhej premiéry (25. 5.) zavanul z javiska oslobodzujúcejší vánok zo strany sólistov a ich vnútorne otvorenejšia interpretácia už len nabádala k hereckému stvárneniu postáv podľa dobre napísaného operetného libreta. Inšpiratívnou súčasťou koncertu boli pasáže z knihy Stefana Zweiga Svet včerajška, ktorá evokuje nástup prvej svetovej vojny, teda času, kedy Čardášová princezná paradoxne vznikala (premiéra vo Viedni 17. 11. 1915), obracajúca sa aj do spomienok pokojnej minulosti sveta monarchie, ktorá práve zanikala. S. Zweig a E. Kálmán boli priateľmi. Pôsobivé a veľavravné ukážky pôsobivo predniesol Matej Marušin. Hudobne operetu naštudoval a dirigoval Peter Valentovič. Orchester, umiestnený na javisku mal v dirigentovom naštudovaní všetky zvukové a hudobné atribúty, plynúce z jedinečnosti tejto hudobnodramatickej formy, ktorú dirigent uchopil excelentne v jej podstate. Zrýchlenia, spomalenia, stíšenia, opäť prechod do tempa, to všetko vyžaduje od hudobného vedenia tú zvláštnu citlivosť pre operetu, ktorú P. Valentovič v bezvýhradnej celistvosti odovzdal, aj s ohľadom na plnú akceptáciu sólistických výkonov. V jednoliatom hudobnom a zvukovom šate znel veľký zbor, umiestnený na javisku za orchestrom. (...) Najmladšiu skladateľovu dcéru Yvonne Kálmán, žijúcu v zahraničí, ktorá pricestovala na premiéru diela svojho otca, privítalo na pôde Národného divadla Košice umelecké vedenie divadla. Zopakovala svoje návštevy Košíc z minulosti, kedy prišla aj na premiéru operety Vojvodkyňa z Chicaga – bola to dojímavá chvíľa, keď sa z javiska prihovorila obecenstvu.

Čardášová princezná/Die Csárdásfürstin

V Národnom divadle Košice zaznela excelentná Čardášová princezná

viewing_entity_type

viewing_entity_id

status

Keru Nderi

Live Stream and VOD

Completed

https://vimeo.com/547127061

Media Type

Media Tag Type

Viacheslav Shumov

Zuzana Kundratova

Image

Die Zauberflöte Mozart

National Theatre Košice

Seasons

Upcoming performances

Featured performance videos

Associated organisations

Venues

Contact

Explore Operabase