Tak ako je dodnes záhadná samotná osobnosť Wolfganga Amadea Mozarta, i viaceré jeho opusy ukrývajú v sebe zvláštne tajomstvá. Nielen také, aké dlhý čas mýtizovali okolnosti vzniku známeho Rekviem, alebo také, ktoré sa týkajú ťažko pochopiteľnej kompozičnej geniality autora. Sú to rébusy obsahové, stojace pred interpretmi i publikom: ako rozumieť a vyložiť predovšetkým niektoré Mozartove operné diela a ich ideové posolstvo. Práve komická opera Così fan tutte je jedným z nich. Základná pochybnosť sa tu vzťahuje už na samotný žáner diela. Ide skutočne o komickú operu, alebo komediálne prezentované udalosti majú v skutočnosti nanajvýš vážny zmysel a dôsledok? „Nezáväzná“ výmena snúbeníc totiž odhalí medzi mladými pármi neočakávanú a nezvratnú pravdu. A pochybnosti sa týkajú aj toho, kto je v skutočnosti obeťou a proti komu sa dvíha prísny prst morálneho súdu. Sú to ženy, ako napovedá názov („Všetky sú také“), alebo by sa opera mala skôr premenovať na Così fan tutti („Všetci sú takí“)? Totiž, aby to nebolo príliš jednoduché, majster Mozart do diela zakódoval rébus: sú obe dievčatá, Fiordiligi a Dorabella, naozaj len obeťami intrigy, ktorú pochabo zosnovali muži? – alebo prehliadli ich zámer hneď v zárodku a teraz sa dobre bavia na účet chlapov, hrajúc ich hru? Otázkou teda ostáva, o čo tu vlastne ide. Všetky sú také neverné? Nie skôr: všetky sú také prešibané - a muži naivní!?
