Léirmheasanna próifíle
4L’applauso caloroso del pubblico del Fusco ha salutato lunedì sera il vincitore del “IV Concorso internazionale di direzione d’orchestra Nino Rota”, lo slovacco Marco Vlasak, cui è andato anche il Premio “MaTa” (tributato da Total, Shell e Mepit) quale direttore più giovane giunto in finale.
Vrátim sa však ešte k úvodnému koncertu. Jeho dramaturgia bola mimoriadne náročná, ale dirigent Marco Vlasák aj sólista Pavol Praženica si skladby pre svoju prezentáciu volili sami. Začiatok s premiérou Iršaiovej kompozície Walking with Maher nastavil latku poriadne vysoko. Nesmierne členitý hudobný terén s celou škálou technických rôznorodostí, inštrumentálnych „špecialít“ a expresívne zvrásneného reliéfu postavil pred dirigenta aj hráčov značne náročnú úlohu. Vlasák sa však od začiatku identifikoval ako ambiciózny líder s prehľadom, sebaistotou, impozantným gestom aj muzikalitou. Má už solídnu dávku skúseností, naznačil, že aj mentálne patrí k umelcom, ktorí si radi zadávajú nemalé výzvy. To potvrdil aj v záverečnej 4. symfónii Arthura Honeggera, skladbe s nepredvídateľnými až provokujúcimi hudobnými sukcesiami, no s hudbou výsostne výrečnou a výdatnou. Zaiste by prípravnej komunikácii s telesom prospelo viac času, ale pravdou je, že ešte stále nie sme v štandardných podmienkach a obidve skladby nie sú práve oddychovou zónou pre interpretov. Dirigent naznačil, že má veľké predsavzatia, danosti a zaiste perspektívy. Zaslúžene mu patril aplauz…
