Tristan a Izolda patrí k vrcholným dielam Richarda Wagnera, táto opera je považovaná za pomyselný Olymp, na ktorý operné divadlá na celom svete môžu dosiahnuť. Opera ŠDKE pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča uvedie scény z opery.
„Bolo to v tom istom čase, keď vrcholila alebo sa blížila k vrcholu moja náruživosť k umeleckému dielu Richarda Wagnera: povedal som ‚náruživosť‘, lebo jednoduchšie slová ako ‚láska‘ a ‚nadšenie‘ by verne tento vzťah nevystihli. Roky, keď je človek schopný najväčšej oddanosti, nezriedka bývajú aj rokmi najväčšej psychologickej vzrušivosti, ktorú v mojom prípade ešte väčšmi vyostrovalo v istom zmysle kritické čítanie; a oddanosť spolu s poznaním – práve to je náruživosť. Vnútorne najťažšou a najplodnejšou skúsenosťou mojej mladosti bolo zistenie, že vášeň je jasnozrivá – alebo vôbec nie je hodná svojho mena. Slepá láska, nič iné ako slávnostná, velebiaca láska – krásne zjednodušenie.“
„Prečo práve toto dielo, aj pri najosobnostnejšej syntéze preplnené týmito rekvizitami, by malo uchvátiť svojou tvorbou celé ľudstvo a spasiť svet, vedia len bohovia. Je to neustále prítomné vo Wagnerovom chvastúnstve, vo večnom sebablahorečení, v neustálej samovrave, v potrebe ku všetkému sa vyjadriť, v nevýslovnej neskromnosti, ktorá je predobrazom Hitlera, vo Wagnerovi je prirodzene veľa z ‚Hitlera‘ – iste, to ste vynechali, museli vynechať – ako by ste mohli dávať dielo, ktorému slúžite, do súvislosti s Hitlerom! Dosť dlho sa s ním spájalo.“ Thomas Mann o Richardovi Wagnerovi
Wagnerovo dielo Tristan a Izolda ovplyvnilo nielen hudobníkov 19. storočia, ale i vývoj hudby v 20. storočí. O tejto opere boli napísané mnohé knihy a publikácie, samotný „tristanovský akord“, ktorý zaznie v druhom takte predohry, sa stal predmetom skúmania nielen muzikológov.
Nemenší vplyv mal Wagner na svojich súčasníkov i nasledovníkov v iných sférach umenia – na prvom mieste tu vidíme nemeckého spisovateľa Thomasa Manna, nositeľa Nobelovej ceny z roku 1929, ktorý bol ovplyvnený nielen Wagnerovou hudbou, ale i jeho filozofiou. Jeho vzťah k slávnemu skladateľovi prešiel od mladíckej vášne až po neskoršiu skepsu, ale ani v starobe jeho narkotickú hudbu neprestal milovať.
Čítanie z diel Thomasa Manna a jeho syna Klausa Manna odkrýva s Wagnerovou hudbou Tristana a Izoldy nielen dosah tohoto diela na blízke i budúce pokolenia, ale i nanajvýš komplikovaný vzťah otca so synom Klausom, ktorý bol rovnako ako otec spisovateľom, predstaviteľom novej generácie i rebelom a ktorý ukončil svoj život samovraždou v roku 1949.
R. Wagner: Tristan a Izolda
Predohra
Spev mladého námorníka, „Westwärts schweift der Blick“
Monológ Izoldy z 1. dejstva, „Wie lachend sie mir Liedersingen“
Medzihra k 5. scéne 1. dejstva
Ľúbostný duet z 2. dejstva, „O sink hernieder, Nacht der Liebe“
Monológ kráľa Markeho z 2. dejstva, „Tatest du's wirklich“
Záver 2. dejstva, „O König, das kann ich dir nicht sagen“
Predohra k 3. dejstvu
Nápev pastiera, sólo pre anglický roh
Izoldina smrť z lásky, „Mild und leise wie er lächelt“
Texty z diel a listov Thomasa a Klausa Mannovcov:
Schopenhauer, Wagner, Nietzsche (Thomas Mann: Betrachtungen eines Unpolitischen)
O umení Richarda Wagnera (Thomas Mann: Über die Kunst Richard Wagners)
List Thomasa Manna nemeckému spisovateľovi Carlovi MariaWeberovi zo dňa 4. júla 1920
Neuzavretý Wagner, list Emilovi Preetoriusovi z roku 1949 (Thomas Mann: Wagner und kein Ende)
Smrť v Benátkach (Thomas Mann: Der Tod in Venedig)
Friedrich Hölderlin: báseň Sokrates a Alkibiades
Ricki Hallgarten – radikalizmus srdca (Klaus Mann: Ricki Hallgarten – Radikalismus des Herzens, esej)
